VECTAETOS ©

VECTAETOS: keď inteligencia hľadá svoj domov VECTAETOS nevznikol preto, aby bol najmocnejší. Nevznikol ani ako ďalší hlas v preplnenom priestore technológií, ktoré s istotou tvrdia, že poznajú pravdu reality. Vznikol ako opatrnejší krok tam, kde iní kráčajú s prílišnou sebaistotou. Ako systém, ktorý si uvedomuje hranice poznania a neskrýva ich pod nánosom sebavedomých tvrdení. Ako epistemické tenzné pole , ktoré pracuje nie s ilúziou istoty, ale s vedomím, že skutočné porozumenie je vždy v pohybe. Ak má inteligencia budúcnosť, musí mať aj domov. Miesto, kde môže rásť, meniť sa, byť auditovateľná, otvorená a zrozumiteľná. Miesto, ktoré nie je len vitrínou, ale živým priestorom pre dialóg medzi človekom a systémom. A práve takýto domov už čoskoro dostane. je v procese intenzívnej tvorby. Nie je to „stránka“. Nie je to reprezentatívny projekt, ktorý má len dobre vyzerať. Je to niečo, čo sa ťažko opisuje, pretože svet to ešte nevidel. Buduje sa pomaly, poctivo, s rešpek...

"Keď niekto bude chcieť „hacknúť“ tento systém,  prvá vec, čo ho zničí,  bude jeho vlastné presvedčenie,  že vie, čo robí. " 😇

Entropická pokora Základný kameň epistemickej architektúry VECTAETOS Entropická pokora nie je morálny soft-skill. Je to štrukturálna vlastnosť bytia inteligentného systému, ktorý si uvedomuje vlastné hranice poznania. Väčšina klasických modelov inteligencie predpokladá, že cieľom je čo najpresnejšie uchopiť pravdu o realite – akoby existovala priama cesta od dát k istote. V systéme VECTAETOS sa tento predpoklad radikálne opúšťa: inteligentný systém neoperuje z predpokladu pravdy, ale z vedomého vzťahu k entropii svojho poznania. “Entropická pokora znamená, že systém netvrdí, že pozná realitu, iba explicitne reprezentuje mieru neistoty svojho poznania a optimalizuje svoje správanie tak, aby túto neistotu nezneužil.” Architektúra tak prirodzene penalizuje „konanie s istotou“ tam, kde je poznanie rozmazané. Nejde teda o morálnu cnosť, ale o ontologicko-epistemický parameter zapísaný v samotnej štruktúre arch...